Vo februári prebehla na Matematickom ústave Akademie věd České republiky krátka konferencia o Hejného metóde vyučovania matematiky. Jej cieľom bolo túto metódu zdiskreditovať. Nepodarilo sa.
...
Na konferencii vystúpil s krátkym príspevkom profesor Hejný a dve učiteľky používajúce jeho metódu ukázali videá zo svojich hodín matematiky. Ďalšie vystúpenia patrili kritikom. O povahe ich argumentov si možno urobiť predstavu už na základe krátkej televíznej debaty, v ktorej sa ráno pred konferenciou stretli Milan Hejný a hlavný organizátor konferencie profesor Vlastimil Dlab. Profesor Dlab moderátorke a televíznym divákom oznámil, že mnohé úlohy v Hejného učebniciach sú nepochopiteľné. Aby to ilustroval, spýtal sa profesora Hejného, či vie, koľko je hus a koza. Tváril sa pritom, ako keby to bola bohvieaká hlúposť.
Odhliadnuc od toho, že všetci vieme, že hus a koza sú dve zvieratká, v Hejného učebniciach má táto otázka ešte iný, a to celkom jasný zmysel. Ako vysvetlil profesor Hejný, v jednom z prostredí, s ktorými deti pracujú, je jedna hus to isté ako tri myši, a jedna koza to isté ako päť myší. Takže v rámci tohto prostredia je hus a koza osem myší. Na čo profesor Dlab oznámil, že je to nezmysel.
Nuž, nie je nám známe, kedy profesor Dlab naposledy nakupoval, ale každá predavačka vie, koľko je napríklad chlieb a mlieko. Ak stojí chlieb dvadsať korún a mlieko tridsať korún, potom je chlieb a mlieko päťdesiat korún. Nie je to nezmysel, nezmysel je tvrdiť, že je to nezmysel.
Ak bolo cieľom konferencie ukázať, že k Hejného metóde majú kritické výhrady aj uznávaní profesionáli, potom kľúčovou postavou bol pravdepodobne Luboš Motl. Tento mimoriadne talentovaný teoretický fyzik pracoval svojho času na Harvarde v teórii superstrún. Z Harvardu však musel odísť a hovorí sa, že príčinou bola jeho schopnosť viesť prekvapujúco nekorektné diskusie so svojimi oponentmi.
Motlova prednáška mala názov Dvadsaťpäť omylov Hejného metódy. V skutočnosti nešlo o omyly Hejného metódy, išlo o omyly Luboša Motla.
...
Tak napríklad: „Omyl 15: Dieťa ovládajúce vzorčeky je intelektuálny parazit“. Motl sa tu odvoláva na siedmy princíp Hejného metódy opísaný na stránke h-mat.cz. Ak si tú stránku otvoríme, dočítame sa toto: „Z každodennej praxe vieme, že deti, u ktorých prevažuje vnútorná motivácia, sú v myslení a rozhodovaní samostatnejšie než tie, u ktorých prevažuje vonkajšia motivácia. Radosť z premýšľania vzniká pri vlastných objavoch… Žiak, ktorému sú poznatky oznamované alebo dokonca vnucované, žiak, ktorého vedú k reprodukcii a imitácii oznámených poznatkov a ktorému odopierajú nadobúdanie vlastnej skúsenosti, nebude v budúcnosti ochotný ani schopný sa k ďalším poznatkom dopracovať vlastnými silami. V pamäti si bude skladovať poučky a vzorčeky a stane se z neho ,intelektuálny príživník’ (slová ruského psychológa A. M. Maťuščina).“ Spôsob, akým citoval z tejto pasáže Luboš Motl, nehovorí nič o Hejného metóde, o Motlovej metóde však hovorí viac než dosť.
Slovensku robil na konferencii hanbu docent Vojtech Bálint. Ak teda za hanbu považujeme jeho priznanie, že keď nechal svojich študentov hovoriť definície a vety vlastnými slovami, tak to takmer nikdy nedopadlo dobre, a preto po každom takom pokuse študentom vždy odporučil, aby sa učili definície a vety naspamäť. To nie je učenie matematiky, to je úplná rezignácia na učenie matematiky.
...
V porovnaní s Motlom a Bálintom bola prednáška docenta Milana Pokorného o Hejného metóde z pohľadu rodiča-matematika kultivovanou prezentáciou osobného názoru. Pokorný priznáva, že podľa mnohých rodičov deti v prvom ročníku matematiku milujú a aj vo vyšších ročníkoch sú prevažne spokojné, v matematike si kreslia a baví ich to. Prekáža mu však, že nevedia naspamäť malú násobilku a podľa neho sa naučia príliš málo z geometrie. To je iste legitímny názor. Rovnako ako je legitímny názor iných rodičov, a to aj matematikov alebo fyzikov, ktorí sú s výsledkami Hejného metódy spokojní. Ten však na konferencii z nejakého dôvodu prezentovaný nebol.
...
A na záver už len informácia, že záštitu nad konferenciou prevzal Mgr. Václav Klaus, predseda výboru pre vzdelanie Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Poslanci tohto výboru na svojom zasadnutí v polovici marca požiadali ministerstvo školstva, aby zistilo, ako alternatívne metódy ovplyvňujú vedomosti žiakov. Rokovania výboru sa zúčastnilo aj päť akademikov, najviac kritizovali Hejného metódu. Ide vraj o „plošné nasadenie neovereného lieku do bežného užívania“. Konferencia sa nevydarila, skúšajú to inak.
Celý článek www.tyzden.sk
Práce s nadanými žáky od MŠ, přes 1. a 2. stupeň až po střední školy. Zúčastněte se seminářů v Praze.
